Na Vianoce

Najviac tradícií sa dodnes dodržiava na samotné Vianoce.

Na Štědrý den se lidé postili, aby viděli zlaté prasátko. U večerního stolu muselo sedět sudý počet osob, proto si předem lidé zvali hosty, aby to dodrželi. Jedlo se spoustu pokrmů, které se dnes již nepřipravují - kuba, muzika, pukance s mákem a medem, hrachová nebo čočková polévka, hudník. Kapra začali na Vánoce jíst až v minulém století. Jídla muselo vždy ještě hodně zbýt, aby v dalším roce byla hojnost. Zbytky jídel se dávaly zvířatům, ke kořenům stromů na zahradách a dokonce se i troška sypala do studně, aby se najedla voda. 

Na Štedrý deň sa ľudia chodili mať k potoku, aby boli po celý rok zdraví.

Po večeri rozkrajovali jablko. Kto tam mal hviezdičku, mal byť po celý rok zdravý a bohatý.

Tiež sa lúskal orechy. Kto mal orech zhnitý alebo vysclý, nemal pred sebou dobrý rok.

Do vody sa lialo rozžeravené olovo az jeho tvaru sa hádala budúcnosť.

Vydajachtivé dievčatá púšťala do vody dve škrupiny od orechov so sviečkami. Jedna bola nevesta, druhá ženích. Keď plávali k sebe, svadba bola na obzore. Keď nie, svadba bola ešte v nedohľadne.

Cez rameno sa hádzala topánka. Keď smerovala špička topánky k dverám, vyzeralo to na svadbu. Ak do domu, na vydaj to zatiaľ nevyzeralo.

Z jablká sa Odlúpilo dlhá šupka a tá sa tiež hádzala cez rameno. Potom sa hádala, do akého písmena sa zložila. To písmeno bolo počiatočné písmeno mena ženícha.

Mená mládencov sa tiež písala na papieriky, ktoré si dievča dala do vrecka. Keď v kostole o polnoci zvonili pri pozdvihání, dievča z vrecka vytiahla jeden lístok. To bol jej budúce ženích.